CHOVÁM SASEXKY
Vložené 01.03.2020
Priatelia chovatelia, už 20 rokov sa venujem chovu plemena sasexka svetlá. Dlhodobo sledujem vývoj tohto plemena a zároveň sa snažím aj svojím chovom prispieť k vylepšeniu jeho exteriéru. Každoročne vystavujem sasexky na celoštátnej výstave v Nitre. Rovnako posielam svoje zvieratá aj na európske výstavy. V nasledujúcich riadkoch sa chcem s vami podeliť o niekoľko postrehov a skúseností, ktoré som počas šľachtenia a vystavovania sasexiek nadobudol.
Plemeno pochádza z Anglicka, z grófstva Sussex, odtiaľ je aj ich názov. Sú to stredne vysoké, dosť ťažké, zavalité sliepky s obdĺžnikovým telesným rámcom a širokým postojom. Hruď je hlboká a široká. Široko nasadený chvost je nízko nesený nad širokým a plochým chrbtom. Beháky sú biele, prípadne mäsovej farby. Ušnice sú červené, rovnako ako neoperená tvár. Hrebeň je jednoduchý, skôr menší, so 4 – 5 zubmi. Oči majú byť oranžové až červené. Hmotnosť kohúta je 3,50 - 4,00 kg a hmotnosť sliepky je 2,50 - 3,00 kg. Sasexky sú pokojné a prítulné sliepky s kombinovanou úžitkovosťou. Kohút svojím výzorom pôsobí ako dôstojný ochranca kŕdľa.
Foto č. 1
Toto plemeno je okrem telesného rámca príťažlivé najmä svojou výraznou kresbou. Kontrastom bielej a čiernej farby už zďaleka priťahuje pohľady nielen chovateľov. Obzvlášť vyniknú, keď sa chovajú na trávnatom výbehu. Sasexky si aj vďaka svojmu exteriéru získavajú na Slovensku čoraz viac priaznivcov. Pohľad na kŕdeľ bielo-čiernych sasexiek na peknom zelenom trávniku poteší srdce každého chovateľa.
Šľachtenie a vylepšovanie exteriéru tohto plemena je zaujímavá, ale aj náročná, dlhodobá práca. Spolu s priateľmi chovateľmi, ktorí sa na Slovensku venujú sasexkám, spolupracujeme pri výmene kohútov a zároveň sa snažíme vylepšiť svoje chovy aj importom zvierat zo zahraničia. Viackrát som si doviezol kohúty od priateľov chovateľov z Českej republiky. Tiež podobne ako aj českí chovatelia, dovážame kohúty a sliepky z Nemecka. Pri zaraďovaní týchto zvierat do našich chovov sa však okrem vylepšenia kvality môžeme dopracovať aj ku niektorým sklamaniam.
Základný problém je v rozdielnosti medzi európskym (nemeckým) štandardom a slovenským, resp. českým štandardom na posudzovanie. Na základe toho napríklad na európskych výstavách posudzujú sasexku ako bielu kolumbiu a slovenský, resp. český vzorník ju predstavuje ako sasexku svetlú (sasexka biela svetlá kolumbijská). Rozdiely sú tu hlavne v posudzovaní kresby letiek a chvosta a v posudzovaní farby podsady. Na základe toho je aj rozdielny prístup k posudzovaniu sasexiek na európskych výstavách a na Slovensku. Slovenskí posudzovatelia napríklad viac tolerujú nedostatky v kresbe letiek, ale kritickejší sú na tmavú podsadu na chrbte a pod krídlami. Na európskej výstave vyčítajú posudzovatelia aj malé nedostatky vo farbe letiek (zábely) ako chyby, a tým už zviera dostane maximálne 92 b. Na druhej strane im vôbec nevadí sivá - tmavá farba podsady. Stalo sa mi napríklad, že tie isté zvieratá, na ktoré som na celoštátnej výstave v Nitre dostal výborné ocenenie, následne na európskej výstave v Lipsku prepadli a boli ocenené maximálne 92 b.
Pre chovateľa tu vzniká takmer neriešiteľný problém pri šľachtení sasexiek, a to je cieľ dosiahnuť u sliepok ideálnu snehobielu podsadu a zároveň presne vykreslenú čierno-bielu farbu letiek v krídle. Keď mám u sliepok alebo kohútov snehobielu podsadu po celom tele, tak mám v letkách na krídle určite zábely. Naopak, keď sa mi podarí vychovať zvieratá s ideálnou kresbou letiek, potom musia mať sivastú podsadu. Vyzerá to tak, akoby sa tieto dva faktory – biela podsada a správne vykreslené letky - navzájom vylučovali. Tento problém som v poslednej dobe riešil aj tak, že iné zvieratá vyberám na naše výstavy a iné zase na európsku výstavu. Podľa kritérií, kde sa na čo kladie dôraz. Avšak určite by bolo lepšie zjednotiť sa v názoroch a posudzovať všade podľa rovnakých kritérií. Čiže podľa jednotného štandardu.
Nechcem však touto svojou polemikou chovateľov odradiť od chovu tohto krásneho a zaujímavého plemena kúr.. Naopak, práve pre začínajúcich chovateľov, ale aj pre tých starších ponúkam ukážku konkrétnych požiadaviek na štandard plemena. Na obrázkoch zvierat z môjho chovu som sa pokúsil zdokumentovať niektoré prednosti, ale aj nedostatky pri jednotlivých posudzovaných pozíciách. Verím, že týmto prispejem k lepšiemu pochopeniu štandardu a rozvoju, možno aj k rozšíreniu chovu tohto príťažlivého plemena kúr.
Fotogaléria:
Foto č. 2 Foto č. 3
Foto č. 4 Foto č. 5
Foto č. 6 Foto č. 7
Foto č. 8 Foto č. 9
Foto č. 10 Foto č. 11
Foto č. 12 Foto č. 13
Foto č. 14 Foto č. 15
Foto č. 16 Foto č. 17
Foto č. 18 Foto č. 19
Foto č. 20
Text k fotkám:
1. Chovateľ Ing. Miroslav Moško.
2. Kohút má dobrý typický tvar tela, celkovú dĺžku aj výšku. Chvost má mierne zdvihnutý. Kresba krčného závesu aj chvosta je dobrá, sedlový záves je biely.
3. Kohút má kratší telesný rámec, mierne zdvihnutý chvost. Prednosťou je výrazná kresba krčného závesu a zároveň sedlový záves je bez kresby.
4. Kohút mohutnej postavy, ale celkovo nižší. Iba mierne väčší hrebeň aj laloky. Správne nasadený chvost.
5. Mohutný kohút, dobrá dĺžka trupu. Chvost je v línii chrbta, ešte nedorastený. Kohút je však celkovo nízky, má kratšie nohy a krk.
6. Pekná hlava kohúta, takmer ideálny tvar hrebeňa a lalokov. Dobrá farba tváre a oka.
7. Hrebeň má dobrú veľkosť aj tvar, ale má veľa – sedem - zubov. Dobrá veľkosť lalokov, správny tvar aj farba zobáka. Pekná farba tváre, aj oko je červené.
8. Hrebeň mierne zväčšený, ale s dvojzubom, čo je neprípustná chyba. Tiež má veľmi zväčšené a zvrásnené ušnice a laloky.
9. Hlava sliepky s takmer ideálnym hrebeňom. Dobrá farba tváre a oka, pokrčené laloky. Pekná kresba krčného závesu - tvorí golierik.
10. Typická farba behákov bielej až bielo mäsovej farby.
11. Kohút má peknú bielu podsadu aj pod krídlami, avšak s tým súvisí aj nedostatok čiernej farby v ručných letkách.
12. Keď má sasexka tmavú podsadu, zvyčajne ju vidno aj na vnútornej strane krídel.
13. Pekná biela podsada peria na chrbte kohúta za krčným závesom.
14. U sliepok v popredí vidno typický, obdĺžnikový tvar tela, chrbtová línia je správne vodorovná. Pekná kresba krčného závesu. Jemná hlava, menší hrebeň a laloky sú typické pre plemeno.
15. U kohúta vľavo vidno dobrý tvar tela a celkovú výšku. Vyhovuje aj kresba krčného závesu a chvosta. Veľkosť hrebeňa aj lalokov je primeraná.
16. Takmer ideálna kresba ručných letiek, čierna farba z vnútornej strany letky (zástavice) mierne presahuje cez kostrnku na vonkajšiu stranu, ktorá by mala byť celá biela.
17. Veľmi svetlé krídlo kohúta. Na vnútornej strane ručnej letky (zástavice) - od kostrnky dolu chýba čierna farba.
18. Veľmi tmavé krídlo, na ručných letkách na vonkajšej strane zástavice takmer chýba biela farba. Na vnútornej strane od kostrnky dolu sú však zábely.
19. Nepravidelná kresba ručných letiek. Na vonkajšej strane zástavice (nad kostrnkou) je málo bielej, na vnútornej strane sú biele miesta (zábely).
20. Sedlový záves kohúta s výrazne čiernou kresbou kosierikov je u sasexiek bielych čierno kolumbijských neprípustná chyba.
Text Ing. Miroslav Moško
e-mail: mm.mosko@gmail.com
Foto Ing. Peter Kolenič
